Fagaraš

Názov  priamo, jasne a stručne  charakterizuje  tieto  vrchy - bukové.  Skutočne  pre  našinca odchovaného   Tatrami  je  prekvapením,  že  dlhé  doliny  do  výšky  niečo  nad  1200 m  sú porastené zdravými prirodzenými miešanými lesmi. Najrozsiahlejší horský systém provincie Carpati  Meridionali,  rumunských  Transylvánskych Álp  a  celých Karpát. Vyrastá západne   od  Brašova  napájajúc sa na Piatra Craiului. Hlavný  hrebeň v smere  rovnobežky končí nad priesmykom Červenej veže.  Najdlhšia  rumunská rieka  Olt  si tu  dovolila  husársky  kúsok.  Preťala Karpaty v tom najnečakanejšom mieste,v neuveriteľnej nadmorskej výške len 350 m. Od  dávnych  čias veľmi  využívaný prechod - spojnica  Valašska  a  Sedmohradska.  Miesto  častých   ťažkých   bojov  v  minulosti.
Hrebeň  Fagarašu vzdušne  okolo 70 km,  na  jeho  prechod  je  treba  absolvovať  kľukatých  90 km.  Šírka  pohoria  úctyhodných   40 km.  V strednej,   najvyššej   partii  medzi  vrcholmi Negoiu   a Dara,  7 štítov  presahuje  2500  metrovú hladinu.  Najvyšší  Moldoveanu  2544 m.  Pohorím prechádza v celých Karpatoch ojedinelý projekt Transfagarašská magistrála. Hrebeň prekonáva  tunelom  vo výške  2044  m n.m. v oblasti  horského  jazera  Bilea.  Hore  dolinou  premáva  aj  jediná  kabínková  lanovka  vo  Fagaraši.
Do  pohoria  sa chodí   najviac  zo  severnej  strany,   kde   priečne  doliny  rozumne  dlhé. Moldoveanu nie je štít pre sviatočných turistov. Ani nie pre náročnosť ale pre jeho odľahlosť  od  ľudských  sídiel.  Je  cieľom  hlavne horolezcov a vysokohorských turistov absolvujúcich  hrebeňovku.   Druhé  najvyššie  pohorie  Karpát,      výrazný  punc  Balkánu  a  Orientu.