Pirin

Staroslovanský boh hromu Perun je pôvodcom pomenovania pohoria. Pirin je na Balkáne výškovo, hoci veľmi tesne, až tretí po Rile a gréckom Olympe. Tvarovo a farebne je však ohurujúco najmalebnejší. Spôsobila to jeho geológia. Strieda sa tu tmavá žula so žiarivým mramorom. Vzniká tak optický dojem, že najvyšší  Vichren a pokračujúci hrebeň Končeto má večný sneh aj v najhorúcejšom lete. Príroda mala v Pirine veľké nadanie a tvorivú fantáziu. Výsledkom je množstvo smelých pyramídovitých štítov v žule a ako nôž ostrý mramorový hrebeň. Hlavný hrebeň pohoria je dlhý okolo 70 kilometrov s mnohými rozvetveniami. Nad hladinu 2800 m sa týči 10 vrcholov. Vysoké štíty sa striedajú s hlbokými sedlami a údoliami. V pohorí po ľadovcoch zostalo 176 jazier vo výškach od 1960 do 2715 metrov n. m. Pirin je národným parkom. Najvyhľadávanejším je severný Pirin s turistickým a lyžiarskym centrom Bansko.