V zovretom  údolí  marmarošského Vyšova pomaly doznievajú Poloninské Karpaty masívom Marmarošských vrchov a  snimi aj štýl  života  Hucuľov.  Vo vysokom  sedle  Prislop  začína ďalšia, nová kapitola Karpát aj ich rumunskej časti Carpati Orientali, Rodna. Často a právom uvádzaná   ako  Rodneiske  alpy.  Pietrosul - Veľký  Petros  dosahuje  úctyhodných  2303  m.  Nad  Boršou a Moiseiom sa vznáša tatranským  prevýšením 1750  m.  S týmito  parametrami Rodna zaujíma miesto v prvej  sedmičke v  rámci celých Karpát. Tak trochu sa  toto  horstvo zatúlalo do vulkanického vnútorného pásma medzi Tibleš (Cibleš) a Calimani(Kalimani). Aj stavba a tvar pohoria sú v Karpatoch netypické.  Stredne  veľké pohorie má  tvar trojuholníka. Hlavný severný hrebeň medzi sedlami  Šátref a Rotunda sa  kľukatí na 50 kilometroch dlžky.  Tretina  hrebeňa  medzi  Šátrefom a  sedlom Tarnita La Cruce  má hôľny,  poloninský  relief.  Severná  rázsocha  Pietrosulu  z  neho  vybiehajúca  je výrazne alpská.  Západne  pokračujúci hrebeň  je pre pohodové  VHT ako stvorený. Stretnete  na  ňom však viac oviec ako  turistov.   Na celom hrebeni je len jedna bivaková kamenná útulňa, na samom Pietrosule. Do Rodnei sa  chodí väčšinou zo severu. V pohorí  je  len  jedna  archaická  dvojsedačka,   ktorá  poteší  pri  výstupe  na  Gargalau, vo  východnej  časti  hrebeňa.  Čosi  zaujímavé  sa  už  črtá  na  svahu nad  Turistickým kompexom Borša. Po dekáde úpadku a stagnácie Rodna  začína  znovu žiť.