Čornohora Huculi  a  huculy,  karpatskí  vrchári  i  zdatné,  otužilé,  hrivnaté  koníky.  Hoverla, Pop Ivan a  marmarošské diamanty. Všetko známe - neznáme  symboly a  mýty.   Dlho  o  nich  nebolo slýchať, akoby sa  boli prepadli do večnosti.  A oni žili  ticho svojim  pomalým tempom hneď v susedstve. Keby nebolo Kamila Zemana, alias Ivana Olbrachta spod Krkonôš, objavovali by sme  ich  celkom  po  prvýkrát. Hoci  ich dnes  aj  tak  musíme spoznávať odznova,  bez  tých mýtov a symbolov  možno  by nás  to ani nenapadlo. Je to horská krajina, kde sa v poslednom poltisícročí zrodilo, utváralo a  kryštalizovalo karpatské vrchárstvo,  ktoré za ten krátko - dlhý čas  presiaklo  nakoniec do celých Karpát a dokonca  až za  Dunaj na Balkán. Názvy vrcholov v   pásme  Čornohory - Petros,   Breskul,    Požeževská,   Danciš,   Turkul,  Hutyn  Temnatyk, Brebeneskul, Smotrec, Dzembroňa, či Pop Ivan svedčia o prítomnosti  rôznych etník a kultúr v  tomto  karpatskom  uzle.  Kus  valašskej  duše  a  povahy   je  dodnes  v  každom  Slovákovi i  v  národoch a etnikách,  ktoré  boli a sú  dodnes  hosťami  pod  úbočiami Karpatského valu. Čornohora   je  najvyšším  pásmom  Poloninských  i  celých  Ukrajinských  lesistých  Karpát.  Šesť  vrcholov jej  hrebeňa  prevyšuje výškovú  hladinu  2000  metrov.  Hoverla  a  Pop Ivan sú  najviac  navštevovanými  končiarmi.